Od malička na správny deň som čakala,
o šťastí moja myseľ neustále snívala.
Nevedela sa dočkať, kedy bude ten správny deň,
keď pekné šaty na seba si oblečiem.
Odkladala na neskôr svoje šťastie,
chcela byť krásna, keď vyrastiem.
Verila som, že ono zvonka prichádza,
netušila, že v mojom vnútri sa nachádza.
Myslela si že príde, keď prekonám veľa prekážok,
mala som príliš veľa nezodpovedaných otázok.
Chcela som ho niekde vonku nájsť,
verila, že budem šťastná,
keď všetko budem mať.
Dúfala, že čaká na mňa za najbližším rohom,
chcela aby stretlo ma,
s novopostaveným domom.
Dnes viem, že šťastný je ten,
čo bez bolesti ráno vstane z postele,
ten, čo pocíti radosť,
keď slniečko sa na neho usmeje.
Šťastie je, keď máme dostatok jedla na stole,
šťastnými nás robia iba naše postoje.
Pochopila som, že práve dnešný deň je ten správny,
nie ten budúci, alebo ten dávny.
Preto teraz s vďačnosťou na nohy vstávam,
a pekné šaty práve dnes, na seba si dávam.
Nikdy nevieme čo zajtra postretne nás,
práve dnes je na šťastie ten správny čas.
Autor: Ivana Debrecéniová