V dnešnom svete je to tak,
veľmi veľa toho chceme mať.
Naháňame sa za peniazmi,
chceme byť dokonale krásni.
Pretekáme sa, kto krajšie auto bude mať,
chceme mať lepší dom, ako náš kamarát.
Všetkým naokolo dokonalí sa chceme zdať,
pokoj v duši však aj tak nevieme nájsť.
Riešime koľko lajkov na fotku sme dostali,
ľuďom do očí však pozerať sme sa prestali.
Nepozeráme sa ani na svet okolo,
neteší nás, že slnko zase dnes svietiť začalo.
Nemáme radosť z toho, že dnes je krásny deň,
tešiť sa z maličkostí je pre nás iba sen.
Skúsme aspoň občas ísť von na prechádzku,
pocítiť k čerstvému vzduchu lásku.
Nechať na seba svietiť slniečko,
stačí iba úplne na krátko.
Zrazu budeme počuť vtáčiky štebotať,
a hneď väčšiu radosť zo života budeme mať.
Cestou možno stretneme niekoho známeho,
a keď mu skúsime povedať niečo milého,
úsmev mu to na tvári tiež vyčarí,
tento dobrý pocit veru nič nestojí.
Nedá sa kúpiť za peniaze,
každý ho vo vlastnej mysli nesie.
Už len pár dní a môžeme si sadnúť na lavičku,
na terase budeme piť kávu v krátkom tričku,
vtedy stačí sa na krásu okolo seba pozerať,
ako kvitnú stromy budeme môcť sledovať.
Verte, že práve takto sa dá radosť zo života nájsť,
nie je dôležité sa stále za niečím naháňať.
Autor: Ivana Debrecéniová
Ďakujem veľmi pekne. ...
stromy uz pomaly aj odkvitaju chodim von to ...
Výstižné ++++++++++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty