Ivana2

Milé moje dieťa,
si stredobodom môjho sveta.
Milujem ťa nekonečne,
moja láska bude trvať večne.

Moja choroba ťa zastihla v najhoršom období,
prosím ver mi však, že sa to zastaví.
Tvoja puberta s tebou teraz zametá,
počúvať dospelých, tvoj rozum odmieta.

Moje rady do života ťa nezaujímajú,
ja však verím,
že raz budeš mať moju knižku prečítanú.

Píšem to všetko preto aby si vedela,
že som pre nás takýto život nechcela.
Verím, že všetko sa na dobré obráti,
a naša láska sa nikdy nestratí.

Vravíš, že si chceš užívať už teraz,
povedala si mi o tom nie raz.
Nechceš vraj dopadnúť ako ja,
prosím ťa veľmi, vzdaj sa tohto postoja.

Viem, že vidíš svoju budúcnosť teraz čierne,
keď vidíš svoju mamu ležať v posteli denne.
Prežila si so mnou rozvod aj dva rozchody,
do života nedala som ti moc dobré návody.

Vtedy keď začala som byť chorá,
premýšľala som, ktoré dieťa toľko zdolá,
ktoré dieťa je také silné ako ty,
úplne chápem, že uzatváraš sa do ulity.

Že nemáš na svoj život dobré výhliadky,
a zdá sa ti, že bude prikrátky.
Preto už teraz užívať by si si chcela,
robiť veci, o ktorých by som nevedela.

Prepáč, že nedovolím ti robiť všetko po čom teraz túžiš,
dovolila by som, keby som nevedela,
že tým do pasce sa rútiš.

Ver miláčik, že chcem pre teba iba to najlepšie,
a viem, že keď spolu prekonáme toto obdobie najťažšie,
slniečko zase bude svietiť nám,
sľubujem, že do toho všetku svoju silu dám.

Chcem ťa vidieť zase sa usmievať,
naučiť ťa samú seba prekonať.
Aby si zistila, čo je to byť šťastná,
aby si sa cítila stále krásna.

Nech naučíš sa o seba postarať,
neskôr za správneho chlapa sa vydať.
Možno budeš cestovať po svete,
a s tvojím mužom ma niekam vezmete.

Spravíte si spolu dieťatko,
ver, že aj ty ho budeš držať na krátko.

Preto dievčatko moje prosím ťa buď mi silná,
skús byť v tej škole trošku viac pilná,
viem, že ešte pekný život čaká nás,
teším sa na tvoje objavovanie jeho krás.

Môžeš byť oveľa šťastnejšia, ako som bola ja,
preto prosím upusti od svojho postoja,
že ťa v živote čakajú zlé veci,
šťastná môžeš byť v každej chvíli,
to ti potvrdia všetci.

Ja sa to teraz tiež snažím si užívať,
že môžem trochu viac oddychovať,
vieš, že som tvrdo pracovala,
a skoro vôbec neodpočívala.

Neberme to teda až tak tragicky,
radšej sa na to pozrime viac optimisticky.
Žijeme, chodíme, dýchame, vieme sa smiať,
veľa pekného sa nám ešte môže stať.

Autor: Ivana Debrecéniová