Ivana2

O piatej ráno som sa zobudila na brutálnu bolesť medzi lopatkami.
No veru posteľ mám polohovateľnú na milión spôsobov, ale keďže tu môžem iba sedieť a ležať, chrbátik si to riadne odniesol.
Pokúsila som sa teda rozcvičiť, a bola celkom rada, že som sa zobudila tak skoro, pretože som dúfala, že aspoň stihnem svoju rannú hygienu tak, aby ma pri tom nikto nevyrušoval.
Neviem či aj u vás to tak je, že keď ste v nemocnici, sestričky vždy prídu s tlakomerom, teplomerom alebo injekciou presne vtedy, keď sedíte na vecku, alebo sa sprchujete. No u mňa vždy. 😅

Po malej rozcvičke som si bola istá, že nastúpi moje každoranné nutkanie na veľkú, a potom pôjdem do sprchy.
No žiadne nutkanie neprichádzalo a mne v tej chvíli v mysli preletela myšlienka : „ Super, určite mi bude treba akurát pred vizitou!“

Niekedy by som sa za tie moje myšlienky najradšej fakt dorazila!!! 🙈

Ani neviem odkiaľ si tak samovoľne chodia, no keď prídu, sú presné, trefné, a vždy sa to, čo prorokujú nakoniec aj stane.
Rozhodla som sa teda tomu zabrániť stoj čo stoj, a otvorila si detskú výživu. Keď niečo spapám, pôjde to určite.
Samozrejme, mýlila som sa.
Moje vnútrotelové pochody sa rozhodli zo všetkých síl protestovať…
Tak som si predsavzala, že si umyjem zuby, tvár, učešem sa a do raňajok prečkám na nete.
Bola som aj celkom rada, že som celý čas na svojom mieste, pretože som bola vždy vzorne pripravená, keď mi niekto zaklopal na dvere. 😉

Počas svojho pobytu na nete a odpisovania na ďalšiu kopu povzbudivých správ, som sa veľmi tešila na raňajky. Rožok s masielkom a bielu kávu. Predstavovala som si tú vôňu a chuť a samozrejme bola stále viac hladná…

Ešteže vymysleli ten úžasný internet, na ktorom človek fakt dokáže stratiť pojem o čase…

Konečne som sa dočkala a z reproduktoru nad mojou posteľou sa ozvalo: „ Nech sa páči raňajky.“

„ Jupíííí!!“ Vystrelila som z postele. Samozrejme z opačnej strany ako som mala papuče…
Jej obiehaním a obúvaním sa, som stratila minimálne tridsať sekúnd, a keď som sa dostala k výdajnému okienku, bola som už štvrtá.
S obrovskou chuťou som sledovala žienky, ako si odnášajú svoje rožteky, masielka, džemíky, jabĺčka a čajíky…
Sliny som už mala minimálne po kolená, kým som sa dostala na rad.
Povedala sestričke číslo svojej izby, chytila do rúk tácku a čakala na svoje rožteky. Sestrička mi však položila na tácku iba dva poháriky a biely jogurt. V jednom bolo kakao a v druhom niečo mliečne…
S pokorou a sklamaním v očiach som vzala svoju tácku a pomaly odkráčala do svojej izby.
Tušila som, že asi budem musieť diétnejšiu stravu, ale že by to malo byť ešte pred rozhovorom s tým doktorom, ktorý mi o tom mal povedať, mi vôbec nenapadlo…

„ Do kelu!!! Ja trúba!!!“ Zanadávala som si v duchu po ceste do izby. „ Načo som sa na to pýtala toho pána doktora čo o ničom nevedel? To on mi toto určite vybavil!!“ 😁😁😁😁

V izbe som si k mojim „skvelým raňajkám“ sadla.
No keďže kakao nepatrí medzi moje obľúbené nápoje, rozhodla som sa ho vynechať. Všetko ostatné však bolo do pár minút v mojom bruchu.
Celkom ma to aj zasýtilo, takže som sa dokázala upokojiť, a aj zabudnúť na rožok s maslom…

Po dopití som odniesla svoje poháriky tam, kde som ich dostala, vrátila sa späť do izby a sadla si k počítaču.
Vizita mala byť o deviatej, a tak som sa rozhodla, prečkať ten čas písaním svojho zhrnutia prvého dňa môjho pobytu v nemocnici.

Ako som tak písala, pozrela som na hodinky. Bolo presne deväť…
Viete čo sa v tej chvíli stalo? Nie, doktor neprišiel. Ozvala sa moja ranná nedokončená hygiena. Bola úplne presná, aj keď pán doktor nie. Bolo mi však jasné, že kým obehne všetky izby, nejaký čas to potrvá, no keďže som absolútne nevedela odhadnúť chvíľu, v ktorej by sa mohol objaviť, rozhodla som sa, že budem pokračovať v písaní a vydržím to. Nenechám si predsa ujsť vizitu, ani sa strápniť, že budem počas nej sedieť na vecku.

Kým sa otvorili dvere, bolo 9:45.
Do izby vošlo päť ľudí, ale ani som si nestihla zapamätať, koľko mužov a koľko žien.
Pozreli na mňa a pán doktor sa sestričky opýtal: „ To je čo?“ A sestrička odpovedala: „ Operácia v pondelok.“
Všetci mávli rukou, otočili sa na päte a už ich nebolo. 🤨

Tak fajn…bolo načase, ísť dokončiť nedokončené…Najprv rannú toaletu a potom môj status na FB.

Kým som to všetko dokončila, bol čas obeda…
Tentokrát som bola v rade tretia. Prvá žienka dostala mäsko s ryžou, a druhá špenát so zemiakovou kašou…
Ten špenát bol riedky. 🤔 Veľmi riedky a veľmi vhodný na to, aby sa mohol zaradiť medzi kašovitú stravu, ktorú som už po skúsenosti s raňajkami očakávala…
No keď som prišla na rad, veľmi rýchlo som pochopila svoj veľký omyl. Na tácku mi sestrička položila tri poháre. V každom bolo niečo tekuté, ale každé inej farby…

Sadla som si k tomu a ochutnala. Prvé chutilo ako polievka. Druhé ako zemiakový prívarok a tretie ako kompótová šťava.
Poviem vám, vôbec som netušila, či to mám vypiť do radu po jednom, alebo si z toho uchlipkávať na striedačku.
Ale keď som si predstavila kombináciu tých troch jedál, ktorým zodpovedala chuť môjho obeda, nedával mi zmysel ani jeden spôsob.
A tak som skúšala vypiť najprv prvé, potom druhé a nakoniec tretie.
Dlho však piť jedno mi nechutilo. Tak som to začala striedať. No nedarilo sa mi určiť si poradie…
Nakoniec som si usrkávala krížom krážom z každého a úplne bez premýšľania. Bola to celkom sranda, lebo mi to pripomínalo hru, pri ktorej hádate, pod ktorým pohárom je kocka. 😅

Trochu som sa obávala, čo mi to s trávením takto porobí, ale povedala som si: Tak či tak sa mi to v bruchu pomieša a keby niečo, toaletu mám blizko…“😁

Zvyšok dňa som mala návštevu, prišla ma pozrieť moja dcérka s priateľom a mamina.
A potom bola večera. Keďže sa niesla v tom istom duchu ako raňajky a obed, to znamená jedna biela tekutina a druhá oranžová s chuťou nesladeného marhuľového kompótu, zaskočená som už nebola…Napapala som sa ( teda napila) a zvyšok večera strávila na nete.

Samozrejeme, že o ôsmej som už bola hladná ako vlk, tak som sprášila jednu jablkovú detskú výživu.
Veru chutila mi, ako to najlepšie jedlo na svete. 😋

Potom som trošku pokecala so sestričkou o tom, že pán doktor čo ma bude operovať príde až v pondelok, a tiež som sa dozvedela, že na operačnom stole budem 13.7.2020 druhá v poradí. 🙏🏻

Táto informácia ma celkom uspokojila a bola som naozaj rada, že som sa konečne dozvedela aspoň niečo.
Umyla som si teda zuby a uložila sa do postele. 🥰

Ivana Debrecéniová
12.7.2020